Táto oblasť bola pre mňa mimoriadne náročná a problémová. Hlavne preto, že moji starí rodičia mali až príliš fanatický vzťah k náboženstvu a rodičia boli k veciam náboženským skoro úplne ľahostajní. Tak isto som v detstve kvôli pľúcnym a astmatickým ochoreniam bol v procese klinickej smrti, čo určite poznamená každého veriaceho. Jednoducho už nemusí mať iba prejav viery, ale aj bezprostredný zážitok náboženského charakteru.

A tento zážitok ma viedol na úplne inú náboženskú cestu. Ale upozorňujem, že kto neprejde klinickou smrťou a návratom naspäť, ten si asi ťažko vytvorí iný, a hlavne správny postoj k náboženstvu. Tí, ktorí sa odtrhli od cirkví rôznych náboženských systémov iba z dôvodu rozumových a nie z dôvodov klinických, zvyčajne zaujmú zvláštny postoj vedúci skôr k čudáctvu ako k Bohu.

Samozrejme, že už dnes viem ľudí naučiť, ako chodiť do raných štádií klinickej smrti pomocou meditačných techník stíšenia činnosti orgánov. K tomu pridávame techniku sugerácie zomierania. Takýmito technikami sa dostanete do raného štádia klinickej smrti, a potom do normálneho stavu bez trvalého poškodenia psychiky.

Nenechal som sa rozumovo odradiť od náboženskej cesty a ako je už zvykom, pustil som sa do zhromažďovania hodnotnej náboženskej literatúry, postupne som ju študoval, a tak isto som cvičil či už sám, alebo v meditačnej skupine.

Postupne som sa zorientoval smerom k svätcom vo všetkých náboženských systémoch. Začal som ich skúmať a zisťovať, že osobnosti náboženského života v drvivej väčšine prešli klinickou smrťou a trpeli rôznymi chorobami a stavmi od narodenia. Často trvalo a neustále bojovali o život a do stavov klinickej smrti chodili ako na bežiacom páse.

Upozorňujem, že nie všetci, čo boli vyhlásení za svätcov, chodili do stavov klinickej smrti, ale za svätcov boli vyhlásení aj pre absolútnu oddanosť a osobnú obetu veciam náboženským. No pre ezoterickú prax vyhovujú viacej takzvaní charizmatickí svätci, ktorí absolvovali klinickú smrť mnohokrát. Jednoducho takéto osoby Božiu prítomnosť zažívajú bezprostredne.

Skutočne platí, že pokiaľ niekto neovláda stavy klinickej smrti a neprešiel fyzickou smrťou, tak nech radšej zostane na báze viery a pred Bohom sa nechá zastupovať cirkvou niektorého významného náboženského systému. Ináč tieto osoby začnú pestovať niečo, čo nemá skoro nič spoločného s náboženstvom.

Teda naučil som sa chodiť do stavov klinickej smrti nácvikom a jednak som klinickú smrť prežil aj skutočne fyzicky. To mi umožňovalo pozrieť sa na veci náboženské z iného uhla ako tým, ktorí klinickou smrťou v rôznom prevedení neprešli.

Nasledovalo dlhé obdobie vešteckého skúmania informačných pozostatkov charizmatických svätcov. Ďalej bežal sugeratívny výcvik rôznych druhov chorobností, ktoré spôsobujú stavy klinickej smrti. Takto som si otvoril cestu na sugeratívne prežitie klinickej smrti na rôzne spôsoby.

Aby som postupoval aj v historickom horizonte, tak som si začal otvárať aj svet pohanských božstiev, aj božstiev významných historických národov, ktorých náboženský systém je už dávno mŕtvy a to hlavne egyptské a aztécke náboženstvá. Už som začal aj zasväcovať, a to hlavne do náboženstiev prírodných národov.

Naučil som sa náboženskú psychohygienu a mať postoj nedotknuteľnosti odkazu charizmatických svätcov. Vo svojej mysli som oddelil ľudské skutky od skutkov náboženských. Jednoducho nemienim sa nechať uniesť nenávisťou a hnevom voči Božiemu svetu.

Postupne pracujem na prieskume všetkých charizmatických svätcov celej histórie ľudstva a pripravujem v tomto smere aj náboženské zasvätenia. Upozorňujem, že nejdem klasickou náboženskou cestou, ale vybral som si skôr aktívnu mystickú cestu a to cestu osobnú a jedinečnú iba pre mňa osobne. Nikomu svoju cestu nevnucujem, a pokiaľ niekto medituje spolu so mnou, tak trvám na tom, že tiež pôjde k Bohu svojou vlastnou jedinečnou cestou. Samozrejme, pokiaľ niekto žije aj bežným náboženským životom, tak nič mu nebráni chodiť na bohoslužby a žiť podľa náboženských vzorov.

Jedinou výnimkou sú tí, ktorí prešli príliš ťažkými stavmi klinickej smrti a trvalo si poškodili neuróny, tým neodporúčam venovať sa osobnej ceste k Bohu, lebo by si mohli ešte viacej poškodiť svoju psychiku a mohlo by to skončiť mimoriadne zle. Keď som to zistil, zostal som smutný, že nemôžem zdieľať spoločne cestu s tými, ktorí prešli hlbokými stavmi klinickej smrti a bohužiaľ, až príliš si poškodili neuróny vlastnej mysle.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.